Včeláreniu v našej rodine sa venoval ešte môj dedo Michal, ktorý bol zároveň aj mojím učiteľom. Pri každom jednom zásahu do včiel si písal poznámky, ktoré som potom ako odišiel do včelárskeho neba, našiel a z času na čas si prečítam čo robil v danom období so včielkami. O živote včiel rozprával tak pútavo, až uchvátili môjho otca, ktorý sa o včielky stará až dodnes popri zamestnaní. Ako malý a neskôr dospievajúci chlapec som im veľmi rád pomáhal. Po ukončení strednej školy som sa vybral do hlavného mesta študovať, časom mi začala chýbať domovina a najmä rodinná tradícia, ktorou som žil od narodenia a preto som začal vyhľadávať možnosti ako sa včielkam môžem venovať aj naďalej. Nakontaktoval som sa na Dušana Dedinského, ktorý vedie včelárske kurzy a tak som sa na jeden z nich prihlásil. Po určitom čase som si prenajal záhradu v Bratislavskej Dúbravke, kde som si založil svoje prvé stanovište včelstiev.