Banská Bystrica, SOŠ Pod Bánošom

Riešenie vidí v chove silných včelstiev, vravel nikdy nechoďte do zimy so slabším včelstvom, radšej ho už na jeseň spojte, kľudne aj z troch včelstiev vytvorte jedno silné, budete mať z neho väčší prínos, ako zo slabochov, ktorý prezimujú, ale na jarnej znáške sa len rozbiehajú a prakticky pokiaľ sa dostanú do sily, tak je pomaly aj koniec sezóny. Kdežto silná rodina má jarný rozvoj oveľa rýchlejší, potrebujeme menšie úsilie na vyhrievanie plodu, včely prežijú dlhšie bez toho aby opúšťali úľ v prípade nepriaznivého počasia a napriek tomu sa rozvíjajú. Neúnavné zimné včely prinesú prvý peľ. V konečnom dôsledku budete mať menšie straty a v jary nebudú tak rodiny oslabené. Čiže spájame a uzdravujeme rodiny nie na jar, ale už v jeseni.  Skrz meniacu sa klímu, matky nám dlho plodujú, budúcnosť vidí v klietkovaní matiek na určitú dobu, či už v rámikových klietkach alebo len v malých klietočkách, okrem iného spomenul aj pána profesora Krzystof Olszewski, ktorý je propagátorom klietkovania matiek v Poľsku.

Veľký problém vidí v prešľachtení matiek, ako som už spomínal, čoraz viac kráľovien má na jar aj nejaké defekty, preto na fakulte zvyknú zimovať 20 percent  odložencov z kmeňových rodín, práve preto, aby mali náhradné, záložné matky. Dlhodobé šľachtenie produkuje včely, ktoré sú čoraz slabšie a sú najčastejšie prispôsobené jednému prostrediu. Vezmime si, že u prirodzených včelstvách nie je produkcia medu čo najväčšia, väčšinou sú malé alebo stredne veľké rodiny, majú vysokú rojivosť, sú agresívnejšie, rozbiehavejšie na pláste… Naopak u plemenných včelstvách býva čo najväčšia produkcia medu, sú to silné až veľmi silné rodiny s nízkou rojivosťou, sú mierne, nerozbiehavé, len aká je u nich odolnosť voči chorobám? Preto sa okrem genetických vlastností zameriavajú aj na biologické hodnoty matiek, hlavne aby dobre kládla vajíčka, životaschopnosť, kondíciu a rezistenciu voči varroa destructor. Spomínal, že každoročne sa snažia vymeniť všetky matky.