Včelár zo Severného Spiša – Jozef Lešiga

Včelár z Rusínskeho kraja z obce Jarabina (Severovýchod Slovenska)

V auguste v roku 2023 som navštívil obec Jarabina (Oрябина), ktorá sa nachádza na severovýchode
Slovenska, neďaleko mesta Stará Ľubovňa, nadmorská výska je od 570 až do 1023 metrov,
kde najvyšším vrcholom je „Eliášovka“, najvyšší vrch ľubovnianskej vrchoviny a zároveň je
to hraničný vrchol s poľskou republikou, na vrchole ktorej sa nachádza aj vyhliadková veža.
V tejto dedine, kde žijú zväčša Rusínsky obyvatelia, ma privítal pán Jozef Lešiga, ktorý mi
vyrozprával svoj príbeh a ako sa včelári v tomto kraji. Vypočujte si aj náš podcast „dymák do
ucha“ v rusínskom jazyku, kde sa o tomto pánovi včelárovi dozviete oveľa viac. Teraz už Vám
toho viac rozpovie pán Jozef:

V našej rodine nebol nikto včelár, kým som sa neoženil, tak ma včelárenie nejak nezaujímalo.
Včely na dedine kedysi chovali napr. farári, učitelia ale v Jarabine to boli včelári: otec
duchovný Čokina Juraj, páni Bulko Michal, Chanat Vasiľ, Petrík Jozef, Saloň Ján, Kuzár
Viktor. Ku včelám ma priviedol až svokor z Vyšných Ružbách, ktorý mi dal na začiatok dva
úle. Mám 65 rokov, nie som mladý , ale necítim sa byť ani starý, sila ma neopúšťa,
samozrejme mám určité zdravotné problémy, ale nie sú to také, ktoré by ma nejak zásadne
obmedzovali pri starostlivosti o včely, práve tie včely mi dodávajú energiu. Včelárim od roku 1997.

Od roku 2002 ako samostatný hospodáriaci roľník, aktuálne mám 120 úľov na troch
stanovištiach, včely chovám na béčkovej rámikovej miere, som dlhé roky tajomníkom našej
základnej organizácie SZV v Starej Ľubovni.
Moje včelárenie je klasické jednoduché, včelárim v dvoch nádstavkoch: plodisko a medník,
v tejto oblasti je problém dostať včely do 3 nádstavku. Z jari nedávam žiadne cukromedové
cesto ani sirup na podnecovanie. Silné včely u nás na jar keď tu nie je skoro žiadna znáška sú
v máji už rojové. U nás je tá znáška medu slabá, tento rok asi najslabšia za uplynulé roky, ale
sú také roky ako minulý rok 2022, medu bolo veľa a bol aj medovicový med, možno by sme
tie včely do toho tretieho nádstavku dostali, ale boli by tam poskromne. Keď je veľmi dobrý
rok tak mávame dve medobrania, tretie už iba pri príprave včiel na zazimovanie. Príčinou je
podnebie, je tu minimálne päť stupňový rozdiel medzi napr. západným a južným slovenskom,
tým tu máme minimálne o jednu generáciu včiel menej, ale zároveň máme aj menej klieštika.
U nás nie sú až také veľké problémy s klieštikom ako napr. na južnom Slovensku. Ja začínam
liečiť až v jeseni, po zakŕmení, dlhé roky používam avartin, niekedy koncom októbra, ďalšie
liečenie v polovičke novembra opäť avartinom a tretie liečenie aerosolom od 20.decembra až
do konca roka, keď už je bezplodové obdobie. Výskyt klieštika sa podľa mňa dá držať na
uzde, pokiaľ by včelári spolupracovali a liečili spoločne v rovnaké dátumy.

V minulosti som sa venoval aj zberu peľu, ročne som získal 400 až 500 kíl peľu, ale prestal
som s tým, zdalo sa mi, že to je na úkor zdravia včiel a produkcie medu. Pri začiatkoch
zberania peľu sme mali letáčové peľochyty, ale bol tam problém, pretože včely sa nevedeli
veľmi dostať do úľa cez tú peľochytovú mriežku, potom ako sa vyberal peľ z letáčového
šuflíka tak tam bolo kopec včiel. Neosvedčili sa mi, preto v súčasnosti už mám všetky úle
s odnímateľným peľochytným dnom, to bolo oveľa lepšie riešenie zberu peľu.
Vo včelárstve ma podporuje celá rodina napr. pri medobraní mi všetci pomáhajú, pri kŕmení
včiel mi zvykne pomáhať moja žena, ale nasledovníka, ktorý by pokračoval vo včelárení
zatiaľ nemám, ale navliekať drôtik do rámika mi pomáhajú vnuci, takže pomaly ich
zasväcujem do tohto remesla, vyhral som aj súťaž „dedko regiónu Stará Ľubovňa“ kde som
prezentoval hlavne včelárstvo.

Som registrovaným chovateľom včelích matiek, chovám líniu Carnica sokol, keď som začínal
tak som začínal s tatrankou, ktorú má ústav včelárstva v Liptovskom hrádku, choval som aj
sklenárku, ale Carnica sokol sa mi najviac osvedčila, v našich by som povedal horských
podmienkach, dobre prezimováva a má rýchly jarný rozvoj. V okrese Stará Ľubovňa bývajú
zimy dlhé, matky začínajú plodovať možno vo februári, možno v prvej polovici marca,
samozrejme matka položí len toľko vajíčok o koľko sa včely dokážu postarať.
Na chov včelích matiek používam cukrovo-drožďové cesto, droždie ktoré sa rozpustí do
tekutého stavu sa zmieša s práškovým cukrom a toto včely dostávajú.

Som držiteľom rôznych osvedčení a certifikátov, medzinárodné úspechy dva krát po sebe
v Slovinsku – strieborná medaila za malinový med, keď sme kočovali s našimi včelami do
územia Jakuban a Kolačkova, malinový med bol potvrdený peľovou analýzou na ústave
včelárstva v Liptovskom hrádku, že skutočne je ten med malinový. Máme aj med ocenený na
agrokomplexe v Nitre. Máme ochrannú známku slovenský med. Tento rok som sa zapojil do
súťaže so svojím kvetovým medom o „najlepší slovenský med“ kde som obsadil 3.miesto.
Príprava na zimu u mňa tento rok bola dlhšia tým, že plodiska boli polosuché, včelám bolo
treba dať minimálne 12 kíl cukru, ale ja osobne dávam 15 až 16 kíl, samozrejme záleží, koľko
si včely doniesli vlastných zásob, takže sme zatiaľ dávali štyri dávky po 3,5 litra v sklenených
pohároch s presakovacími viečkami v pomere 3:2, potom zvážime či niektoré včely ešte
nepotrebujú piatu dávku krmiva. Týmito fľašami je podľa mňa najjednoduchší a najlacnejší
systém kŕmenia a som s ním dlhé roky spokojný.

Ak by ste ma chceli stretnúť a sa porozprávať tak každoročne chodievam na festival do
Malého Lipníka, kde prezentujem včelárstvo na Rusínskej Vatre, ďalej sa zúčastňujem aj
podujatí ako Ľubovniansky Jarmok v Starej Ľubovni, ďalej v Hniezdnom v Nestville parku
a samozrejme po okolitých dedinách na rôznych akciách. Nezabúdam ani na našich
škôlkarov, žiakov ZŠ ale aj seniorov v domovoch dôchodcov. S veľkým záujmom si vypočujú
témy o živote včiel o ich obhospodarovaní a samozrejme o včelích produktoch.
V našom Ľubovnianskom okrese v areály skanzenu usporadúvame aj takú peknú akciu
s názvom „deň medu“ , tento rok sa uskutočnil už 15. ročník na ktorej ukazujeme
návštevníkom včelí svet aj prostredníctvom prezenčného úľa so živými včelami, ďalej
ponúkame predaj včelích produktov, predaj včelárskych potrieb, prednášky pre včelárov,
z cirkevnej stránky už tradične posvätenie darov včiel a nechýba ani kultúrny program.
Budúcnosť včelárstva má veľký problém s chorobami, v Ľubovnianskom okrese sa
v posledných rokoch rozmohol mor včelieho plodu, stále niekde prepukne, tak je zákaz
v kočovaní so včelstvami, pretože sme v karanténnej oblasti. V okolí veterinárna správa
nariadila už spáliť viaceré včelnice, tak sme trochu v obavách, že čo bude, ale veríme, že sa
už táto nákaza zastaví. Včelám sa treba venovať vtedy, keď to potrebujú, nie vtedy keď máme
čas.

Ja Vám chcem veľmi pekne poďakovať a popriať pevné zdravie do ďalších rokov, aby ste si
vychoval svojho následníka a hlavne aby boli včely zdravé.

Včelár zdar!
S pozdravom Kamil Jacečko