Včelár zo Žitného ostrova – Patrik Iványi
Mladý chlap, ktorý pochádza z dedinky Dvory nad Žitavou – juhozápad Slovenska, ktorý je poľnohospodárov a vo voľnom čase včelárom.
Už od detstva mám hlboký vzťah k tomuto krásnemu včelárskemu remeslu, a za to vďačím môjmu starému otcovi, ktorý dlhé roky včeláril. Už ako malý chlapec som stál po jeho boku, a vyzvedal som, čo, ako a hlavne prečo robí. Včeláriť som začal v desiatich rokoch, pod dohľadom starého otca. Dedo začal včeláriť približne ako 50 ročný so 6 včelstvami, ktoré si za pár rokov rozmnožil na 70.
Pridelil mi jednu rodinu, o ktorú som sa vzorne staral. Osobne si myslím, že som to mal jednoduchšie v porovnaní s ostatnými začínajúcimi včelármi, nakoľko som mal všetko dôkladne vysvetlené, aj prakticky ukázané. Taktiež som mal zabezpečené všetky pomôcky, ktoré boli potrebné.
V jedenástich rokoch sa moja včelia farma rozrástla na päť rodiniek, pri ktorých som si začal uvedomovať, čo všetko to vlastne obnáša. Po nadobudnutých skúsenostiach som sa už po základnej škole rozhodol prihlásiť sa do SZV, zvolili ma aj do výboru, kde mám na starosti liečenie včelstiev proti varroáze prístrojom VAT a tiež aj funkciu asistenta úradného veterinárneho lekára (AUVL).
Počty včelstiev som postupne zvyšoval, už na základnej škole som mal dvadsať úľov. Aj vtedy, keď sa začala moja éra stredoškoláka, tak moje myšlienky boli pri včielkach, a nie pri učení. 🙂 Keď bolo potrebné sa venovať týmto malým stvoreniam, škola bola druhoradá. Ešte si spomínam, ako ma rodičia podporovali, a vypisovali mi ospravedlnenky do školy. V súčasnosti mám 24 rokov, a s mojou priateľkou sa staráme o 50 včelích rodín. Priateľka sa práve zaúča do včelárenia , ale pomáha mi pri každej jednej činnosti ktorá sa spája so včelami a zato som jej nesmierne vďačný.
Včelárime na Juhozápade Slovenska, v okrese Nové Zámky , dedina Dvory nad Žitavou v nadmorskej výške 114 metrov. V našej polohe, máme vyšší počet znášok a druhov znášok v porovnaní s inými časťami našej krajiny. Vzhľadom na vysoký počet včelárov v okolí, je viac praktické kočovať. Na kilometer štvorcový pripadá 7 včelích rodín. Prevčelenosť nám nerobí veľké problémy nakoľko kočujeme. Stále sa pokúšame vyberať miesta kde je čo najmenej včiel. Kočovným spôsobom vieme získať viac jednodruhových medov. Od tohto roku kočujeme s dvoma vozmi, v predchádzajúcich sezónach to bol len jeden voz. Prvý voz je prerobená vlečka starej V3S s aktívnym vetraním cez okná , obsahuje 20 rodín a stáčaciu miestnosť. Druhý voz je prerobený karavan typu Orličan v ktorom je miesto pre 26 rodín a tiež obsahuje stáčaciu miestnosť, vetranie má zabezpečené cez 4 vetracie otvory. Výhodou týchto vozov je rýchle vytáčanie a tiež ochrana pred počasím. Nakoľko sú úle vo voze, nezatekajú, netreba ich tak často ošetrovať nátermi , so včelami sa dá robiť aj keď viacej fúka vietor alebo práve začína poprchávať. Nevýhodou je, že dym z dymáku sa ťažšie stráca a pri veľkých vonkajších teplotách je vo vnútri strašne teplo. Krajné včelstvá vo vozoch, ale aj všeobecne sú stále silnejšie ako ostatné , a tým je aj viac napadnuté vírusmi, ale pozorný včelár zasiahne v čas a dokáže tieto vírusy eliminovať a dodrží tú istú vitalitu ako pri ostatných včelstvách.
Vzhľadom na moje zamestnanie v poľnohospodárstve, mám prehľad, kde sa plánuje sejba medonosných rastlín. Na správny výber miesta mám viacero kritérií. Predovšetkým si vyberám uzavreté priestory. Dbám na to aby som bol na slnečnom, ale nie veternom mieste, kde je aj dostatok vody .
Obrovskou výhodou je ohľaduplnosť môjho vedúceho, od ktorého si mám možnosť vziať traktor, alebo iný stroj, napr. JCB. Prevoz vozov vždy robím ja sám, tým pádom mám istotu, že všetko prebehne tak, ako má. Kočujeme len v noci . Podľa mňa sa včely menej rozlietajú cez noc ako ráno, na cestách je už menej áut a tak dokážem bezpečne kočovať. Aj vzhľadom na robotu mi viac pasuje ťahať v noci. Samozrejme, ako to býva zvykom, nie vždy ide všetko podľa plánu. Už nás zastihli situácie ako defekt na koči počas sťahovania, prevrátenie úľa počas jazdy, alebo obsadenie už nami rezervovaného miesta iným včelárom… V týchto okolnostiach si treba hlavne zachovať chladnú hlavu a konať správne.
Ako poľnohospodár vnímam postrekovanie za veľmi dôležitú úlohu v oblasti rastlinnej výroby. Nepostriekať rastlinu je rovnaké, ako nebrániť sa proti klieštikovi. Treba pochopiť aj jednu, aj druhú stranu. Včelár by sa mal dohodnúť s agronómom, kedy a čo sa bude postrekovať a na druhej strane agronóm nemôže dovoliť postrekovanie cez deň kvapalinou, ktorá je nebezpečná pre včely . Ja osobne poznám miesta kde sú včely a tam chodím postrekovať výhradne len v noci, keď je bezletové obdobie .
Preferujem zateplené úle typu B10, včelárime na dvoch nádstavkoch. Naše chvíle trávené u včiel sú nespočítateľné. Ja si myslím, že od samotného bytia pri včelách to obnáša podstatne viac (výroba rámikov, vytápanie vosku, dezinfekcia, študovanie literatúry…) Zmyslami som tam, aj v čase, keď s nimi nie je toľko roboty. Rozmýšľam, čo by bolo potrebné vykonať, aké vylepšenia by sa dali spraviť…
V ponuke jednodruhových medov máme repku , agát , slnečnicu a lipu. V ponuke máme aj výrobky ako sú propolisová tinktúra a mastička , voskové sviečky a kvetový peľ.
Jar začínam s podnecovaním pomocou cukromedového cesta , postupne podľa sily začínam rozmnožovať umelým rojením. Pri rojovej nálade rodiny oslabujem tak , že zoberiem matku a 4 rámiky včiel, plodu a zásob. Nechám jeden maximálne 2 matečníky a nechám aby si spravili novú matku. Ako proti rojové opatrenie robíme aj odložence a nepoužívame materské mriežky , tým pádom sa matka pohybuje v celom úli a má dostatočný priestor. Osvedčilo sa nám včeláriť bez materskej mriežky. Má to výhody aj nevýhody . Veľkou výhodou je rýchli rozvoj včelstva, nakoľko má matka k dispozícii celý priestor , dokážeme spraviť viac odložencov . Máme menej roboty s prevesovaním rámikov , menšia šanca na rojenie
Ak je rodina vo veľmi dobrej kondícii tak nasadzujem 2 medník a tak utlmím rojovú náladu. Doteraz sme si odchovávali matky vlastnej línie . Vyskúšali sme viac línií a najviac sa nám osvedčila Šahanka , na ktorú teraz vymeníme všetky matky. Na zimu ich prekladám do medníka a zakrmujem pomocou stropného krmitka. Na jednu rodinu približne dávam 10 až 12 kíl cukru v pomere 3:2. Do včelstiev nezasahujem v zime , sledujem ich pohyb na podložkách, ak vidím niečo čo sa mi nepáči podľa podložky, tak si včelstvo skontrolujem.
Budúce vízie ohľadom včelárstva sú bohužiaľ kritické. Našu robotu so včelami sťažujú rôzne choroby a škodcovia, s ktorými je čím ďalej, tým ťažšie si poradiť. Je potrebné používanie rôznych liečiv, vitamínov a nástrojov na ochranu včielok.
Včely začíname podporovať už od skorej jari vitamínovými cestami. Počas sezóny používame prípravky Nozevit, Fulvobee, Imunobee , Apilac . Počas roka liečime niektorým z ekologických prípravkov ako sú ekopol, bisanar , kyselina šťaveľová a formidolom (kyselina mravčia). Používame tiež aj zootechnické opatrenia ako vyrezávanie trubčiny , tvorba odložencov , umelá výmena matky. V bezplodovom období už používam chémiu v podobe Varidolu, Avartinu alebo prípravok M1 AER, neskôr prípadne ešte preliečenie prístrojom VAT s účinnou látkou kyseliny šťaveľovej.
Pravdupovediac, toto je remeslo starších generácií, a tí tu navždy nebudú. Ja osobne patrím medzi jedného z mála mladých včelárov, a napriek tomu si myslím, že nie je úplne isté, že toto remeslo nadchne moju generáciu. Mám obavy, že v budúcnosti s tým nebude mať kto pokračovať.
Tým, že bývam blízko Maďarska, aj viem rozprávať po maďarsky, myslel som si, že budeme spolu spolupracovať, ale bohužiaľ nie je to tak , v Maďarsku je ten istý problém ako na Slovensku. Skoro každý je sebecký a nepovie svoje vedomosti , praktiky , skúsenosti . Každý sa raduje z neúspechu druhého . No dokedy sa včelári nespoja a nepochopia že v jednote je sila, tak tu budú stále problémy ako úhyn a mor. A nehovoriac o cene medu . Na Slovensku i v Maďarsku sú včelári ochotný predať svoj med za veľmi nízku cenu, takto si neceníme vlastnú robotu a robotu včielok, ktoré zato dali aj svoj život.
Sezónu 2025 hodnotím ako dosť náročnú, nakoľko do repky sme nemali najlepšie počasie a odkvitla nám za 10 dní, tak znáška bola dosť slabá. Ďalšia rana došla keď začal kvitnúť agát, včely boli v 120 % kondícií a zlé počasie nedovolilo mať dobrú znášku, mali sme totižto denné teploty len 15 stupňov Celzia, čo nestačí na tvorbu nektáru v kvetoch agátu tým pádom sa naša agátová znáška zmenšila minimálne o polovicu. Na koniec veľmi príjemné prekvapila slnečnica s optimálnymi podmienkami, dala nadpriemerné množstvo medu. Uvidíme ako včielky prezimujú, ale do zimy idem spokojný, včely sú vo veľmi dobrej kondícii, uvidíme na jar.
Priateľom – včelárom a včelárkam by som odkázal, aby si navzájom pomáhali, svoje skúsenosti podávali ďalej, aby svoje sily dokázali spojiť. Čerpať výhody spolupráce a priateľstva, miesto zbytočnej závisti a robeniu si napriekov. Iba týmto spôsobom dokážeme včelárstvo držať pri živote.
