Včelárka zo severovýchodu Slovenska – Martina Mihalenková

V kraji pod Duklou, propaguje včelárstvo Martina, ktorá rozbehla svoj projekt „Pisanská pčola“, veď prečítajte si čo mi porozprávala.

„Pisanská pčola“ je môj projekt na severovýchode Slovenska v malej dedinke v okrese
Svidník, vo Vyšnej Písanej, ktorá leží v Severnej časti Nízkych Beskýd pod hlavným
karpatským hrebeňom. História včelárstva siaha do obdobia po skončení 2 sv. vojny.
Včeláreniu v tom čase v našej obci sa venovala rodina Hvozdová a Rodáková, pamätníci
spomínali, že včely si priniesli priamo z lesa v kmeni stromu. Sme súčasťou regiónu pod
Duklou, kde dodnes sú ešte stopy po vojne v podobe zákopov a vojenskej techniky. Jedna
z mojich včelníc leží v nadmorskej výške 360 m n m, na hranici s Poľskou republikou. Pre
mňa je to nádherný kraj, síce niekto tomu hovorí koniec sveta.

Včeláriť som začala pred siedmimi rokmi, tento rok začínam svoju 8 sezónu. Pred rokmi som si na začiatok v máji
zadovážila 2 včelstvá, resp. od jedného včelára som mala roje a myslela som si, že celú
sezónu nebudem musieť nič robiť a budem sa vzdelávať, opak bol však pravdou. O mesiac
neskôr som už chytala svoj prvý roj, pri jeho odchyte som ešte nemala ani včelársku
kombinézu. Poradila som sa s jedným včelárom a hovoril mi, že mám skontrolovať aj ďalší úľ
či nie sú matečníky naťahané, rovno som si vytvorila dva odložence. V tomto období sme
u nás nemali žiadnu znášku. Zaregistrovala som sa do ZO SZV vo Svidníku. Vo výbore som
našla také ako sa hovorí „spriaznené duše“, ktoré mi pomohli ak som mala akýkoľvek
problém a nemala som sa na koho obrátiť, tak som im telefonovala. Samozrejme informácie
som čerpala z kníh, prednášok a rôznych verejne dostupných videí. V našom regióne
prevažuje znáška ovocných stromov, repku tu nemáme a agát kvitne ako sa hovorí „raz za
uhorský rok“ pokiaľ ho nezničí mráz. Nakoniec nám ešte kvitne lipa a preto med vytáčame 2
krát ročne. Minulý rok bol na znášku výborný, avšak 3 roky predtým sme nemali po sebe
hlavnú ovocnú znášku, ale ak nám vyjde, máme jeden z najkvalitnejších medov. Svoje
včelstvá posledné 3 – 4 roky podnecujem cukrovo-medovým cestom, spotreba je približne 20
kg na 10 včelstiev na celú sezónu. Po vytočení medu z lipy odoberám medníky a v polovici
júla začínam s liečením, kedy sa snažím používať ekologické liečivá, nakoľko veľmi radi
konzumuje plastový med tak sa snažím nepoužívať tvrdú chémiu. Na preliečenie používam
prevažne Ekovartin, v jeseni preliečujem druhý krát. Chcela som vyskúšať aj formidolové
doštičky, nestihla som vychytať nižšie teploty a preto som ich vypustila. Do dymáka
pridávam levanduľu, materinú dúšku a v sezóne do úľov aj vratič a žihľavu dvojdomú.

Tento rok 2025 sú veľké spády, padlo mi 6 včelstiev a ostali mi len 3. Okrem včelnice v „Údolí smrti“,
mám ešte ďalšie dve a to konkrétne v areáli základnej školy a pri obecnom úrade v inej obci.
Po všetkých skúsenostiach trvá začínajúcemu včelárovi približne 3 – 4 roky, kým sa
dostane do obrazu a vie určité úkony vo včelárení robievať aj sám, nakoľko sa vzdelávame
celý život. Mojou značkou je projekt „Pisanská Pčola“, ktorej cieľom je vyjadriť moju hrdosť
na kraj kde som vyrastala. Moja mamina je Rusínka a preto „Pčola“ a „Pisanská“ odkazuje na
pôvod mojich predkov a obec Vyšná Písaná, kde žijem dodnes. Produkujeme výrobky
spojené so včelami a prírodou, medu sme nikdy nemali dosť a preto som sa začala venovať
včeliemu vosku, postupne z neho vznikli voskové obrúsky a neskôr sa pridali sviečky
z včelieho vosku do skla alebo recyklovanných fliaš od vína a vonné vosky do aromalámp.
Namiesto vody do spomínaných lámp pridáva včelí vosk, ktorý sa vplyvom tepla roztopí
a viete si tam doplniť vlastný esenciálny olej. Pod záštitou SZV vedieme v Písanej detský
včelársky krúžok. V krúžku je aktuálne zapísaných 9 detí a v roku 2024 sme sa prvý krát
zúčastnili národnej súťaže pod názvom „Mladý včelár“ v Banskej Bystrici, kde mladší žiaci
získali 2. miesto a starší žiaci obsadili 4. miesto. Tento krúžok vediem už 5 rok, kde sa deti
naučia všetko od začiatku o včelách. Začala som sa krúžku venovať hlavne kvôli svojim
deťom aby sa nebáli včiel, aby vedeli rozoznať osu a čmeliaka. Praktická ukážka včelárenia
spočíva v tom, že rozdelím deti do skupín pod dvoch, každá dvojica si vytvorí odložence
a o tie sa stará, resp. pozorujú ho, či kladie matka, či sa naťahujú matečníky a pod.

Vo Vyšnej Písanej organizujeme aj akciu „Pisanské bzučanie“, ktoré je mojím
projektom a mojou srdcovkou, hlavným cieľom tohto podujatia je spojiť včelárov s ľuďmi,
naše motto znie „nájdi si svojho včelára“. Prvý ročník bol venovaný najmä včelárom, až
posledné dva roky som mala 5-6 rôznych včelárov s označením konkrétnej obce odkiaľ
pochádzajú. Tento rok pripravujeme už 6. ročník v polovici septembra. Dátum ak je
konkrétny. Program je zostavený tak aby si na svoje prišli včelári ale aj ľudia, ktorý sa
tomuto remeslu nevenujú, či rodiny s deťmi. Okrem prednášok máme medovú tržnicu, úlik so
živými včelami, worshopy, súťaž o najlepší med, ktorý najbližšie rozdelíme do 2 kategórií,
a to kategória kvetový med a kategória medovicový med, nakoľko ak bolo všetko v jednej
kategórií návštevníci hlasovali hlavne za tmavé medovicové medy z ihličnatých stromov,
chceme aby bolo bodovanie spravodlivé. V budúcnosti plánujeme vytvoriť výstavu produktov
z našej záhrady. Som veľmi rada, že naša akcia každým rokom priláka viac a viac
návštevníkom do našej malej dedinky.
Mojim najväčším snom je vybudovanie Apidomčeka vo Vyšnej Pisanej. Chcela by
som ponúkať služby ako je apituristika, terapia včelím vzduchom pre deti aj dospelých.

Veľmi rada vzdelávam a preto by som chcela rozbehnúť kurzy buď na tému „Apiterapia
v praxi“, výroba rôznych druhov sviečok alebo ochutnávka medov.

Včely mi dali nový pohľad na prírodu a dnes ju vnímam, resp. sledujem. Všetkým
začínajúcim včelárom resp. ľuďom, ktorý rozmýšľajú o včelárení odporúčam si zadovážiť 5
včelstiev, ktoré sú víkendovým relaxom. Sama na sebe pociťujem ak som mala už 10
včelstiev už to nebol úplný relax.

Martina ďakujem ti a prajem ti všetko dobré. Včelám zdar!