Včelár zo Záhoria Slovenska – Filip Rakár
Filip Rakár – veľkovčelár, ktorý obhospodaruje viac ako 250 včelstiev
Z obce Studienka v centrálnej časti kultúrno-historického regiónu Záhorie pochádza včelár „Filip Rakár“, ktorý sa venuje včeláreniu od roku 2017 s aktuálnym počtom cca 250 rodín, ktorý nám rozpovedal svoj príbeh so včelami, spôsob včelárenia, ale aj plány do budúcna, veď prečítajte si nižšie čo nám Filip povedal.
Ku včelám ma priviedol môj otec, ktorý v roku 2009 priniesol domov 2 včelstvá bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností s ich chovom. V tom čase som bol študentom na vysokej škole, avšak ocovi som pomáhal len veľmi zriedkavo. Tomuto koníčku sa otec začal venovať popri svojej práci, včeláril na B-čkovej rámikovej miere. Tie rodiny, ktoré priniesol boli slabé, ako neskúsený včelár začiatočník k nim nahodil medníky, čo bola veľká chyba a preto prvá sezóna, resp. prvé stretnutie so včelami neboli preňho príjemnou skúsenosťou. Rozhodol sa osloviť skúseného včelára, ktorý má dnes 97 rokov, tento včelár naučil otca základy včelárenia, kedy nabral skúseností a začal sa rozširovať. Behom dvoch rokov sa otec rozrástol na 20 rodín.
Po 8 rokoch, konkrétne v roku 2017 som sa k ocovi pridal, moje začiatky boli veľmi jednoduché, nakoľko môj otec mi vyšľapal cestičku. Keď som za otcom prišiel, že mu chcem pomáhať, tak v tomto období mal umiestnený kočovný voz pri Volkswagene na repke, akurát sme sa pripravovali na medobranie, čo si veľmi dobre pamätám, že som dostal asi 30 žihadiel a do 30 minút aj horúčku. Trvalo to pár týždňov a potom som si už na to zvykol. Keď som sa pridal k svojmu otcovi, v tom čase sme obhospodarovali 80 rodín, spolu sme ich navýšili na 120, nejakú dobu sme mali rozpätie včelích rodín 120-150, minulú sezónu sme začínali so 180 rodinami a na konci roka sme už mali 250 rodín. Tento rok máme nastavený cieľ navýšiť počet rodín.
Všetky 3 trvalé stanovišťa máme na Záhorí, prírodné podmienky tu nie sú veľmi priaznivé. Veľa včelárov si myslí, že agátová znáška je tu najlepšia, ale po agáte ak nemáte umiestnené včely niekde blízko pri lipe, tak agátom to končí. Pôda je tu piesková, je tu veľmi málo vlahy. Agát je u nás hlavná znáška a preto je hlavný dôvod, prečo sme sa vydali na kočovanie. Ak hlavná znáška zamrzne alebo je upršané počasie, tak medníky nie sú naplnené a vtedy prídu problémy v podobe rojoviek.
V roku 2017 bol druhý rok čo sme kočovali, na začiatok sme od známeho dostali veľký náves kamiónu, ktorý sme prerobili na kočovný voz tak, že sme tam vedeli umiestniť až 80 rodín. Kočovali sme s klasickým návesom, kde bolo na jednej aj na druhej strane 20 úľov, konštrukcia je pevná aby sa tam zmestili 3 bečkové nádstavky + strieška a nad tým je umiestnených ďalších 20 a 20 rodín. Príprava na kočovanie nám trvala pol dňa. Za jednu noc sme dokázali previesť včely vo vzdialenosti 50-60 km. Jeden rok bol taký, že sa nám podarilo zachytiť agát z dvoch rôznych oblastí. O rok neskôr sme prešli na menšie kočovné palety, kde na jednu paletu vojde 12 úľov. Za jednu noc vieme pri menších vzdialenostiach odviezť 120 rodín. Za 5 minút dokážem naložiť a opäť vyložiť kočovnú paletu. Letáče sú na pevno prišrobované k palete, dajú sa tam len polystyrény, medzi úle a úle sa spolu zgurtňujú. S našími kočovnými systémami sme spokojní a ak by som sa mal opätovne rozhodnúť vybral by som si tie isté. Samozrejme najlepšie je mať trvalé stanovišťa s dobrou znáškou, aby sa nemuselo kočovať, nakoľko je to veľmi náročné.
Prvé úle si otec vyrábal sám z OSB dosiek, ktoré boli lacné a veľmi rýchlo sa s nimi dalo pracovať, nájdu sa aj včelári, ktorí hovoria, že to nie je ekologické. Včela príde samozrejme do kontaktu s niečím umelým. V dnešnej dobe OSB dosky používame už iba ako plodiská. Veľkou výhodou najmä v lete je, že má tepelno-izolačné vlastnosti ako 30 mm smreková doska, ale na jar je lepšie mať úle nezateplené. Dnes by som už nechcel mať úle z OSB dosiek, len kvôli ich váhe, pretože sú oveľa ťažšie ako klasické úle z tatranského profilu.
Z koníčka sme to pretvorili na rodinnú firmu, ja som podnikal v inom segmente, vedel som vyrábať web stránky, pracovať s marketingom. Ak sa chce človek živiť včelími produktami, musí nájsť viac spôsobov, resp. produktov, nemôže sa spoliehať len na jednu oblasť. Najlepšie je kombinácia viacerých hodnôt ktoré včely poskytujú včelárovi. Sortiment akému sa venujeme je med, medovina a vytvárania odložencov na ďalší predaj.
Náklady na včelárenie nemám prepočítané, ale všetko čo včely potrebujú dostanú, bez ohľadu na to aké sú aktuálne ceny. Našim dlhodobým plánom na produkciu medu je mať nejakých 220 – 250 rodín. Všetko čo bude nad rámec tak budeme pripravovať na predaj. Aj tento počet na 2 ľudí je vysoký, ale zamestnancov nechceme prijímať žiadnych a chceme sa tomu vyhnúť, ja chcem každé jedno včelstvo vidieť a tak isto na tom je aj môj otec, chceme zostať pri rodinnom včelárstve.
Rodinné včelárstvo pre nás predstavuje hlavný príjem, ale aj napriek tomu, že sme v tom dvaja tak nemáme rozdelené funkcie, ak niekto začne kontrolovať jeden úľ tak s jeho kontrolou pokračuje až do konca, ale samozrejme medzi nami prebiehajú konzultácie.
Tento rok pre mňa sezóna začala presne 10. januára, kedy sa prvý krát vkladalo včelám medové cesto, popritom som spravil prehliadku pri ktorej som samozrejme zrušil uhynuté včelstvá. Vo februári sme včelám opäť dali medové cesto a v marci sme už detailnejšie skontrolovali všetky včelstvá. Zazimovaných sme mali niečo okolo 300 rodín a úhyn predstavoval cca 15 rodín, čo v našom prípade predstavuje prijateľné straty do 10 %. Zažili sme aj sezónu s vyšším úhynom včelstiev. Úhyn má viacero príčin, ktoré môžu byť spôsobené chybou včelára, ale aj slabou znáškou, kedy včely hladujú. Kolaps včiel spôsobujú vírusy, ktoré sú vyvolané klieštikom. Otec kedysi liečil od letného slnovratu, kedy musel do včiel pridať kyselinu mravčiu 85 %, vkladal to na plodisko, tak ako sa to robí pri slnovrate, v septembri stačil pridať Varidol.
Dnes je už situácia s liečením podstatné iná. Časy kedy stačilo v sezóne raz preliečiť a potom až na jeseň sú minulosťou. Pri našom množstve včiel sú vylúčené experimenty a pokusy, ktoré často vymýšľajú menší včelári. Za tie roky a samozrejme aj množstve chýb som sa si vytvoril nazvime to vlastnú filozofiu liečenia. Podstatné je nedovoliť od začiatku sezóny klieštikovi masívnejší rozvoj. Z tohto dôvodu prebieha u nás liečenie kontinuálne od apríla do októbra. Raz do mesiaca sa aplikuje nejaká forma liečenia ako sú kyseliny, či esenciálne oleje. Snaha je striedať liečenie v zmysle krátkodobé a dlhodobé. Napríklad jeden mesiac preliečiť kyselinou mravčou a druhý mesiac aplikovať glycerínové pásiky s kyselinou šťaveľovou. V sezóne sa takto lieči 4 až 5 krát. V tomto roku sa to snažím robiť naozaj poctivo a musím povedať, že pri niekoľko tisícoch plodových rámikov, ktoré som držal za posledné mesiace v ruke som nevidel takmer žiadneho klieštika na včelách, nevidel som robotnice či trúdy bez krídiel. To je pre mňa hlavný signál, že to robím dobre. Kontroly spádu klieštika na podložkách v podstate nerobím. Na toto nie je čas a hlavne, ak sa lieči kontinuálne a správne, spád je minimálny. Ak včelár nájde po liečení desiatky, či nedajbože stovky klieštikov na podložke obávam sa, že bude mať smutnú včelársku jeseň.
Rojenie včiel zvládame celkom jednoducho, v období rojových nálad idem v noci na včelnicu, baterkou si zasvietim do letáča/ podmetu, sledujem či včely prevísajú až dole k situ, ak ich tam je veľa, tak cez deň si vytvorím odložence.
Včely zimujem v jednom nádstavku, medníky odoberiem, rámiky skladujem v externom sklade a pravidelne sírim. V budúcnosti pravdepodobne prejdem na ošetrenie rámikov pomocou ozónu.
Po ukončení kočovania všetky včely sťahujeme na trvalé stanovišťa. V minulosti sme prikrmovali invertom, ale dnes používame klasický cukrový roztok. Hlavným dôvodom prečo sme s invertom skončili je najmä jeho vysoká cena a pri našom množstve včelstiev to ide veľmi do peňazí a zároveň štandardné invertné krmivo je veľmi husté. Máme systém v ktorom nemáme problém rozpustiť cukor, používame 200 litrové sudy v ktorých vieme naraz rozpustiť 100 kg cukru. Cukrový roztok včelám podávame v ukrajinskom resp. stropnom kŕmitku na 2,5 litra. Do roztoku pridávame kyselinu citrónovú a pri letnom dokrmovaní, kedy pripravujeme včely na zimu pridávame prípravky na báze dubovej kôre aby sme eliminovali Nozému.
Matky kupujeme od jedného známeho z Oravy, ale chováme si aj vlastné matky na ktorých chov máme vlastný spôsob, kúpili sme úle, ktoré majú 8 rámikov rozdelené na polovicu. 4 rámiky majú otvor letáča na jednu stranu a ďalšie 4 na opačnú stranu. Prvé odložence vytvárame do týchto úľov, ktoré si vychovajú vlastnú matku. Takýchto úľov vlastníme 12 a pokiaľ prvá matka dobre zaploduje na všetkých 4 rámikoch, následne sa dá týmto systémom mesiac čo mesiac chovať nová a nová matka. Vždy sa odoberú dva rámiky spolu s matkou a včely narazia nové matečníky. 7 deň sa núdzové vytrhajú a nechá sa jeden otvorený. V poradí druhá matka v tomto úle týždeň zaploduje a zase sa môže vziať. Je to jednoduchý spôsob chovu matiek a vždy tvrdím, že matka vychovaná včelami bez zásahu včelára je štatisticky lepšia ako prelarvená. Samozrejme sú situácie kedy sa musia zadovážiť aj hotové matky od chovateľa. Avšak vždy sa snažíme o to, aby si včely vychovali matku samé.
Moja sezóna trvá celý rok a nemám čas veľmi na odpočinok, pri takomto vysokom počte včelstiev príde hlavná sezóna, kedy musíme vytáčať, kočovať a kontrolovať zdravotný stav včelstiev, ale aj to, či náhodou v noci úľom nenarástli nohy. Samozrejme na včelnici máme aj fotopasce a varovný systém, ktorý ma upozorní smskou keby sa dialo niečo nekalé.
Každému, ktorý sa chce pustiť do chovu včiel odporúčam nájsť si staršieho a skúsenejšieho včelára, ktorý ho zasvätí do základov včelárenia. Vhodné je čítať aj literatúru a vzdelávať sa, ale to neznamená, že sa naučíte ako chovať včely. Odporúčame na začiatok pre začínajúceho včelára si zaobstarať 5 rodín, pretože si vieme včelstvá porovnať, alebo napr. ak máš problém v jednej rodine, vieš si pomôcť vyriešiť tento problém s druhou rodinou.
Sezóna 2025 sa ukazuje ako priemerná. Z pohľadu množstva produkcie medu nie je ničím výnimočná. Zaujímavá bola tohtoročná agátová znáška, ktorá poprela to čo som o nej vedel. Vždy som mal za to, že teploty by sa mali pohybovať od 22 do 28 stupňov a počas kvitnutia by nemali byť silné zrážky. Samozrejme veľa slnka a bezvetrie. Každý včelár vie, aké bolo májové počasie. Teploty sa sporadicky dostali nad 20 stupňov, tri dni trochu slnka, tri dni dážď. 10.5. som bol skeptický a frustrovaný. Obyčajne však agátová znáška trvá sotva desať dní. Teraz sa natiahla na takmer tri týždne. Boli dni, kedy som bol v šoku z toho, čo včely dokázali za pár hodín. Ako aj otec poznamenal, od 2009 kedy začal so včelami nezažil takto silnú znášku.
Malo to však aj svoju odvrátenú stránku. Pri takomto množstve včiel, takto silnej znáške, bláznivom počasí a asi neskromne môžem napísať, že som včely dokázal naozaj pripraviť aby boli v top kondícii nepomôže ani najlepšie protirojové opatrenie. Fyzicky to nešlo stíhať kontrolovať. 3 dni som robil kontrolu a odložence na jednej včelnici, následne sa tri dni nedalo robiť nič a potom zase na druhú včelnicu. Resumé – včely mali priam ideálne podmienky pre rojenie. Ponaučenie pre mňa do budúcich rokov je také, že pri podobnej situácii vezmem polovicu plodiska do odloženca. Zhruba jedna tretina rodín sa vyrojila, ale tak je to daň za dobrú agátovú znášku aj v zlom počasí.
Jún sa samozrejme niesol v dávaní včiel dohromady. Napriek tomu mal som aj lipovú znášku, ktorá sa však s tou agátovou nedala porovnať. Posledné medobranie prebehlo koncom júla, kedy sa vytočila letná znáška ktorej základ tvorila slnečnica. Suma sumárom, sezóna aspoň pre mňa bola priemerná z pohľadu produkcie medu, ale výnimočná pri tvorbe odložencov. Ostáva už len riadne zazimovať. Poctivo liečiť a dobre zakŕmiť. Včelári by nemali zabúdať, že nová sezóna nezačína v marci, ale zvyčajne v auguste predchádzajúceho roka. Ako si včelár včely zazimuje, také si ich nájde o pol roka.
